Egon BondyTvorivosť - plnenie vnútornej úlohy - zamyslenia sa nadtvorivosťou
Čo vieme o tvorivosti

Tu si musíme priznať, že tentofenomén je do značnej miery ešte neprebádaný - a to niepreto, že by mu nebola venovaná dostatočná pozornosť.Poznanie sťažuje fakt, že na jeho pochopenie je vhodnejšiaskôr intuícia a filozofický nadhľad ako vedecká analýza.Tvorivosť uniká takejto analýze. Vie sa o nej málo, vie sa,že k tvorivosti patrí tiež intuícia ako jedna z podmienok a otej sa vie ešte menej. Ale všetko, čo o tvorivosti doterazvieme, potvrdzuje jej kardinálny význam pre človeka. Tvorivýproces, kreativita je predmetom intezívnehointerdisciplinárneho bádania psychológov, psychiatrov,sociológov atď., na túto tému sa usporadúvajúmedzinárodné konferencie - ale zatiaľ je výsledkom nula.Zainteresovaní priznávajú, že sa tomu nemôžu dostať nakĺb. To je záverečné konštatovanie celého toho bádania,ktoré preto ale neustáva, pokračuje ďalej. Ale poznávame,že musíme zapojiť skôr filozofické vedy ako autentickévedy.

Prečo sa tvorivosti venujetaká pozornosť? Jednak je frapantné, že sa vôbec nejakétvorivé činy objavujú. To je asi prvý podnet, prečo sa o tovedci začali zaujímať. Umelecké diela, technické inovácie,vynálezy a všetko možné, to bol asi ten úvodný impulz.Dôležitejšie je, že tvorivosť je základná ľudskápotreba, resp. má kľúčový význam pre život človeka.
Tvorivosť cez vnútornú kultiváciu
Čínska filozofiapriamo zdôrazňuje tento kľúčový význam kreativity. Cieľomčínskej filozofie nie je spasenie po smrti, pretoženeuznávajú žiadnu nesmrteľnú dušu po smrti ani žiadnumilosť od boha, pretože nemajú žiadneho boha. Tak čo imzostáva? Tam zostáva vnútorná sebakultivácia. No ako možnosebakultiváciu dosiahnuť? Sebakultivácia je výsostnýkreatívny akt. Môže byť sprevádzaný vedľajšouvedeckou činnosťou - a síce štúdiom, alebo písanímbásní, alebo maľovaním kaligrafie - ako to čínski filozofia vzdelanci robili - bez toho, aby mali na mysli, že ich výtvorzíska niekedy publicitu. To robí človek pre seba. To nerobípre vonkajší efekt, pre nejaký trh. Taký čajový obradnerobí človek kvôli niekomu ďalšiemu, nepotrebuje hostí, ajkeď je sám, dodržiava všetky pravidlá čajového rituálu.(Preto nerozumieme napríklad neokonfucionalizmu, kde sú takzdôrazňované stránky správneho správania v každom detaile,v každej maličkosti, my v tom vidíme skôr formalizmus, alepodstatou toho je, že dodržiavanie správneho správania, ikeď som úplne sám, prispieva k vnútornej kultivácii.)
Tvorivosť človeka sa zrkadlí v univerze Zfilozofického hľadiska je potom táto vec ešte hlbšia. Tu jenutné akceptovať ako fakt, že človek, iste aj iní živítvorovia, ale človek úplne eminentne je ontotvornou bytosťou,to jest bytosťou, ktorá svojou aktivitou mení nejakýmspôsobom univerzálnu skutočnosť v univerzálnej mierke. Buďju poškodzuje, ako to robíme my na Západe, alebo sa snažíbyť s ňou v harmónii, alebo ju obohacuje - obohacuje právetvorivosťou. V podstate každý akt je aktom, ktorý jeontotvorný. Ale my pochopiteľne rozlišujeme tvorivosť vzmysle pozitívnom od tvorivosti v zmysle negatívnom. Zhľadiska filozofického, sú si oboje rovné, ale pochopiteľne,negatívna tvorivosť znamená narušenie univerza, poškodenie,kdežto taká rituálna príprava čaju, tá je s ním vharmónii, a keď človek namaľuje obraz, napíše báseň, takje to obohatenie univerza.
Akt tvorivosti - akt pomoci i deštrukcie Filozofickymožno predpokladať, že nič nezaniká, nie je anihilované.Nič, čo sa vytvorí, čo sa stane, už z univerza nezmizne,nezaniká ani po našej smrti. Prenáša sa nejakým spôsobomďalej. Overenie tejto skutočnosti sa do značnej miery vymykámožnostiam súčasnej fyziky, ale nie je to v rozpore s jejposlednými poznatkami. Či už ide o teóriu absolútnehovákua, alebo o teóriu usporiadaného chaosu, alebo o teóriumatematických katastrof (veci sa nemôžu nemeniť, menia saznenazdajky a zmena je kvalitatívna, prináša zvrat doterajšejskutočnosti), všetky tieto posledné vymoženosti súčasnejfyziky a matematiky sú v podstate v konzonancii s týmtopredpokladom - nič, čo robíme, nie je anihilované. No aleteraz, teraz v tomto momente človeka chytajú zimomriavky,pretože si uvedomí tu úžasnú zodpovednosť, ktorú teda má.Zvyčajne sa laik domnieva, že ateista to má ľahšie, preto,že nebude mať súd po smrti, takže si môže všetko dovoliť,v skutočnosti práve na tom ateistickom stanovisku je maximálnazodpovednosť toho indivídua za všetko, pretože čokoľvekrobí, získava automaticky univerzálne pôsobenie, univerzálnenielen v rámci tejto planéty, ale skutočne v rámci celéhokozmu. A my o kozme vieme nepatrne málo, my v kozme poznámeprakticky len časti jeho štruktúr fyzikálnych, nepoznámejeho parametre estetické, ani etické a možno aj iné ďalšie.
Spolutvorba cez komunikáciu s umením
Je isté, že vuniverze existuje vedľa jeho rádu fyzikálneho i estetický, vktorom sa pomerne dobre vyznáme. To je naša špecifickáľudská schopnosť v tejto oblasti prispievať. Nielenvytváraním nových diel, ale každá komunikácia s umením jetvorivým aktom. Ľudia, ktorí sú bez takejto komunikácie, súpsychickými invalidmi. Mali by dostať invalidný preukaz.Ľudia, ktorí "čumia" denne hodiny do televízora, sastávajú naozaj psychickými invalidmi. Ľudia, ktorínekomunikujú s umením, sú na tom veľmi zle, neplnia svojuvnútornú úlohu. Taká komunikácia má teda charakter tvorby ačlovek získava pocit zodpovednosti, keď si uvedomí, že akkoná v disharmónii s univerzálnym rádom, tak ho brzdí,narušuje, sťažuje cestu celému univerzu, a v prvom radecelému ľudstvu. Keď si doma neupracem, neumyjem riad, keďneumyjem sám seba, tak narušujem určitú harmonickúštruktúru univerza. Viac-menej na prvý pohľad každý cítiesteticky i eticky a určite aj fyzikálne, aký je rozdiel medzibytom, ktorý je celý v neporiadku a bytom, ktorý je uprataný(v tom sa umenšila entropia).
Neblahé prvenstvo fyzikálneho rádu
Zatiaľ čo sa pomerneľahko vyznáme v ráde fyzikálnom, a sme schopní, bohužiaľto málo kultivujeme, ale sme schopní veľmi dobre sa pohybovaťv ráde estetickom, tak rád etický, ktorý má nepochybnerovnakú platnosť, rovnaký význam, rovnakú váhu rovnakúsilu, ako rovina fyzikálna, kde si môžeme na všetko siahnuť,nám značne uniká. Dokonca vznikajú pochybnosti, či vôbecexistuje. Hovoria o ňom, že je to iba ľudská vzájomnádohoda - ale tá je v trestnom zákonníku. Pritom však všetcicítime, všetci do jedného, i ten posledný zločinec cítipotrebu, aby existovali nejaké etické normy, cíti potrebunejakých etických zákonov, cíti potrebu, aby boli vzťahymedzi ľuďmi lepšie. Nevie ale tú potrebu artikulovať. Nikdoz nás nemá recept na to, ako to robiť. Rôzne náboženstváprinášajú rôzne rigorózne predpisy, ale na týchrigoróznych predpisoch to nestojí - to je matný tieň tohoskutočne etického rádu, maximálne kostra, o ktorú samôžeme oprieť. Ale všetci cítime, že by etické vzťahymali byť, ale máme k nim tak sťažený prístup, že dodnes sav tejto oblasti univerza vôbec neorientujeme. Pretože naopak sadokonca dopúšťame takých vecí, že sme schopní etickyobhájiť existenciu napríklad koncentračných táborov. Nemcinašli na to množstvo racionálnych dôvodov. Stalin obhajovalgulagy tiež naprosto racionálnymi dôvodmi. Američaniaobhajovali vientnamskú vojnu takisto naprosto racionálnymidôvodmi. Bohužiaľ, v tomto prípade je tu medveďou službounáš rozum, pretože my si dokážeme pseudoracionalizovaťneetické konanie a to je jedno z najväčších nebezpečenstiev,ktoré ľudstvu hrozia. Celkom určite je možno tvrdiť zhľadiska ontológa, že nie vo všetkých univerzách, ktorésú mysliteľné, vystupuje do popredia ten fyzikálny rád takznačne ako u nás. Ešte prístupnejšia je predstava, že niepre všetky tie bytosti, ktoré žijú v tých tisícochmiliardách galaxií, ktoré dodnes poznáme, je primárnevnímanie fyzického rádu. Skutočne si možno predstaviťspoločenské bytosti iného druhu, pre ktoré je fyzikálny rádsekundárny, ktoré ako primárnu štruktúru vnímajúestetický alebo dokonca etický rád. Nadto my rozhodnenemôžeme tvrdiť, že tieto tri rády sú jediné, ktoréuniverzum má. Musíme predpokladať, ako hovorí Spinoza, žeuniverzum má nekonečný počet atribútov. Pre Spinozu jeznáma veta "boh čiže príroda". Preto bol cirkvamiprehlasovaný za ateistu. Ale tá téza, boh čiže príroda, jevýchodiskom, ktoré môžeme hneď pochopiť - je nekonečnemnoho atribútov univerza a viac menej náhodou my smekonštruovaní tak, že ako primárny aspektujeme rádfyzikálny. Zatiaľ čo mystici, senzibili vnímajú väčšmiiný rád. Psychotronické javy sa nedejú raz za čas - ako simyslíme, ale neustále, len ich prehliadame,pseudoracionalizujeme. Univerzum tvorí neustále, postupujetvorivými aktmi, neustále tvorí svoj cieľ, vždy znova aznova, v každom okamihu.
Univerzum sa riadi princípom tvorivosti Predstava, žeuniverzum je živá bytosť, ako hovoril Platón, tá predstavaje nám dnes veľmi blízka, a pre čínsku filozofiu je priamzákladná. To univerzum žije, žije svojím špecifickýmživotom. Čo je najfrapantnejší prejav jeho života? To, žeje to antientropický pohyb, pohyb tvorivý. Momentálne sa nanašej planéte najviac tvorí ľudskými rukami, ľudskoučinnosťou. Univerzum sa riadi podľa toho, ako konkrétne vjeho jednotlivých častiach monády postupujú, ako sasprávajú. Má určité pravidlá. To pravidlo, ktoré vyplývaúplne normálne a prirodzene z toho, že je neentropické, je neopakovanieidentického (to vedel už Leibnitz, budhisti aj taoisti). Aakonáhle je spôsobom tvorby neopakovanie identického, potomsamozrejme všetko a každý, čo niečo koná, či už je totvorba dobrá, alebo zlá, ovplyvňuje smer tej cesty, alenemôže ju zvrátiť naspäť k opakovaniu identického. Takžeúplne prirodzene z toho princípu neopakovania identickéhoplynie ďalšia vec, ktorá je pomerne menej známa v európskejfilozofii než v čínskej, ale u Hegla ju máme tiež - tá viauniversi akoby fandila tomu, čo je začínajúce, nové, slabé,detské, iba na počiatku. Naopak, čo je ustrnuté, prílišsilné, mocné, tvrdé, to skôr nepodporuje.
Tvorivosťou vzniká nová kvalita Ak nám chýba vedeckýpopis tvorivosti, ponúka sa nám filozofický - ide o klasickýprípad vzniku novej kvality, zdanlivo z ničoho (hlbinnápsychológia pátra po zdroji), - empiricky každý z nás môžeprichytiť základné zákonitosti univerza v akcii. Totoprivilégium nepatrí len umelcom, je prístupné každému(napríklad čajový obrad). Spôsob prípravy čaju si volíučenec, lebo si je vedomý, že podporuje cestu univerza.Potencuje to jeho sebakultiváciu. Pre ateistov je to najvyššímajetok - skoro dosiahnutie Nirvány - dokážu to lenvysokoetickí ľudia. Kto o sebakultiváciu nezakopol, je takýAmeričan, ktorý denne 8 hodín pozerá televíziu.Sebakultiváciou človek speje k tomu, že dosiahne kvalitatívnuzmenu saba samého. Nemôže znamenať úplný zánik fyzickéhoJa, je len potrebné prestať mu venovať primárnu pozornosť.Úplne prísť o JA je možné len po fyzickej smrti. ExistenciaJA nás musí znepokojovať len pokiaľ jeho chúťkampodliehame. Základný omyl je násilne ho potláčať - vtedychce od nás veľkú pozornosť, posilňujeme ho.
Tvorivosť versus zisk V súčasnosti sa prejavuje vysokýzáujem ľudí o mimoracionálne formy poznania, zatiaľ nadetinskej úrovni. Hľadanie cesty k šamanskému tranzu vUSA je jedna z možností, z ktorej by mohlo vzísť významnéhnutie. Ľudstvo sa buď zbaví západného systému života sjeho uprednostňovaním fyzikálneho rádu, alebo zahynie.Tvorivosť neslúži svojmu cieľu, využíva sa na zábavu azisk, dochádza tak k jej blokáde. Zisk ju vedie k falošnýmcieľom. Takou zvrátenou tvorivosťou je napríklad vojna - jejúlohou je ukončenie hospodárskej krízy, ale všetko, čo sarobí bez etiky, možno obrátiť a zvrátiť. V súčasnosti jekomunikácia s etickou rovinou veľmi slabá, často absentuje.Keď hľadáme východisko, musíme si uvedomiť, že cestauniverza "nie je humánna", nie je "etická".Je komplexnejšia! Obsah života sa po smrti hodnotí, robí saúčet, príde hostinský. A ako sa účtuje? - Ak násnapríklad intuícia vedie k sebakultivácii (čajový obrad apod.) a niečo sa nám na nej nevydarí (vylejeme čaj) - je tomalér, ale nie hriech. Aj keď tvorivosť obohacuje všetkyrády - fyzický, estetický a etický, hlavne jej priraďujemeestetický, ale stačí ju realizovať aspoň v jednom - len nienikde. Pozeranie televízie je síce eticky bezchybné, alečlovek, ktorý v prevažnej miere robí len to, vypadáva zprúdu bytia.
Pramene tvorivosti
Metódy, ktoré podnecujú tvorivosť, súnaprosté opozitá - na 50 percent je to hypersexualita, naďalších 50 percent askéza. Že je tu súvislosť skolektívnym nevedomím, sa všeobecne uznáva (Jung), vieme, žesa prejavuje prítomnosť archetypálnych prejavov, - nevedomiečloveka modeluje viac než racio, ale racio môže takzmohutnieť, že nevedomie zatlačí (napríklad gestapáci,ktorí síce obdivovali umenie, niektorí ho i tvorili, aletvrdá blokáda nevedomia zrejme znemožnila spolupodieľanie sana etickom ráde). Umenie samo o sebe nie je iba estetický rád- je ním, iba ak nesie etické posolstvo. Toto takému gýčuchýba, dokonca mu chýba i estetika - je určený len na kšeft.Archetyp naopak obnáša etický rozmer. Etické tušenie vyvieraz kolektívneho nevedomia, musí byť markantne prítomné vumeleckom diele, len tak môže ísť o umelecké dielo.
Odliv tvorivosti
Ak hodnotíme našu súčasnosť vovšetkých jej aspektoch, je treba konštatovať, že plodivásila tvorivosti ubúda. Zhoršuje sa genetická kvalita ľudstva,zákon o prežití silnejších posilňuje viac telesnýchsilákov než géniov, percento ľudí s inteligenčnýmkvocientom nad 120 je podľa odhadov vedcov oveľa nižšie akopred 10-40 tisícmi rokmi. Vystvetlením môže byť aj strataschopnosti pamäte - pred 2000 rokmi ľudia vedeli naspamäťHoméra, védy, Bibliu - a neboli to výnimočné prípady. Pred50 rokmi na slovenskom vidieku ľudia poznali nespočetnémnožstvo ľudových piesní, dnes sú to iba desiatky, aj to užnie všetky slohy. Fakt, že pamäť degeneruje a IQ je nižšie,je empiricky preverený. Ďalej je medzi ľuďmi s vyššouinteligenciou percentuálne vyšší počet brutálne zabitých,ich plodnosť je naopak nižšia. Perspektívy teda nie súpriaznivé, ľudský rod pracuje proti sebe. Samozrejme,odzrkadľuje sa to aj na tvorivosti. Takým extrémnym príkladomna porovnanie sú antické Atény - počas dionýzií - trvaliasi desať dní, všetko obyvateľstvo tohto mestského štátusa počas sviatku vystriedalo v divadle, vrátane otrokov, ktorímali vstup zadarmo. Všetci sa tak zoznámili s "poslednýmivýdobytkami" kultúry - akýmsi performance, kde bolovšetko - divadlo, hudba, spev, tanec, dráma, ktorá vždyprinášala nové filozofické myšlienky. Dnes nie je jedinémesto na svete, kde by všetko obyvateľstvo každoročnesledovalo kultúrnu produkciu svojho národa. Ak sa niečosleduje, je to hlavne televízia, športové podujatia. (Ajbratislavská opera by bez viedenských návštevníkov zívalaprázdnotou.) Aj špecifická forma tvorivosti - domáce práce("kutilstvo") - ubúda, na Západe skoro už vymizlo.Na všetko sú prefabrikované súčastky (urob si sám) ačlovek postupuje pri kompletizácii podľa návodu.
Práca ako forma tvorivosti Marx zdôrazňuje, že cieľomkomunizmu má byť všetranne rozvinutý aj jedinec, prácupovažuje za záležitosť úmornú, človeku nevlastnú, vkomunizme by už človek mal byť slobodný len vo voľnom časepre seba. Ako sa teraz ukazuje, rozvinutá technológia všakumožňuje, aby sa samotný pracovný proces stal tvorivouaktivitou. Dokazujú to zanietení vedci, pedagógovia, lekári,množstvo ľudí, ktorí svoje povolanie vykonávajú tvorivýmspôsobom. A možno si predstaviť, že čo malo byť zakomunizmu akosi sekundárne, sa môže podieľať nasebakultivácii človeka. Je možné si predstaviť spoločnosť,kde bude pracovný proces tvorivý. Ak prácu sprevádza pocitradosti z nej (pocit "libosti"), práca sa človekupáči, stáva sa tvorivým aktom a má etický cieľ. Je tedavhodné pre spoločnosť, aby práca bola pre ľudí dostatočneatraktívna, aby sa im páčila. Je zaujímavé, že etickypozitívna aktivita je sprevádzaná pocitom radosti("libosti"). Do akej miery je negatívna etickáaktivita sprevádzaná pocitom opačným, ťažko hovoriť, - aleexistencia faktoru, ktorému hovoríme výčitky svedomia, alebozlé svedomie, by nasvedčovala, že eticky negatívna činnosťaspoň v niektorých prípadoch vzbudzuje pocit"nelibosti". Rády - etický, fyzický a estetický sanavzájom prelínajú, nie sú úplne oddelené. Momentľúbivosti podporuje etické konanie, umožňuje záujem oestetický rád, a samozrejme, môže podporovať i fyzikálnyrád. Všetko sa podmieňuje, prepája. A aby sme nezabudli -tvorivosť je vlastná aj živočíchom. Prejavuje sa napríkladu vtákov pri stavbách hniezd, korály - vytvárajú veľmiestetické útvary.
Tvorivosť sa nikdy "neodkladá"
Cieľom tvorivostičloveka je vnútorná kultivovanosť, môže byť považovanáza harmóniu, ale harmónia tu nesmie byť zamenená so stavomrovnováhy. Tao rozlišuje tieto pojmy v tom zmysle, že keď sanič nemení (keď ochucujeme vodu vodou), rovná sa torovnováhe. Skutočná harmónia narušuje stav rovnováhy, je totvorivá záležitosť (keď polievku vhodne dochutíme), takžetvorivosť je súlad. Harmónia (podľa Pytagora) - nie je zneniejedného tónu, ale neustála symfónia (kde máme aj my svojehusle, ale ak ich neovládame, vylúčia nás), vytvára sastále nové a nové, meniace. To znamená, že človek, ktorýdosiahne sebakultiváciu, môže zastať, ale aj ďalej tvoriť -vtedy narušuje stav rovnováhy. Môže fandiť politickej zmene,láske, princípu krásy, ale nesmeruje k stavu rovnováhy,pokračuje v tvorbe. JA má stále svoju funkciu v tom, že satak, alebo onak angažuje - a Budha doslovne hovorí, ak saangažuje pre dosiahnutie Nirvány (rovnováhy), tak ju nikdynedosiahne. Podľa Evanjelia treba okamžite a vždy konať -angažovať sa. Pretože to JA je z tohto sveta a u kultúrnehočloveka sa prirodzeným spôsobom angažuje - to je topozitívne - angažuje sa, nie je ľahostajné v zmysle stavurovnováhy. Tá vrcholná sebakultivácia je skutočne cieľdosiahnuť sebanasadenie - tak, ako to vyžaduje Nový zákon.Bez ohľadu na to, či poruším, alebo neporuším tenvnútorný pokoj, keď budem videť, že vraždia deti - pôjdemprinajmenšom protestovať či kričať, ak som silák, pôjdemsa biť. Poruším svoj pokoj, rovnováhu. To je to, čo od náschce Evanjelium - aby sme okmažite a vždy, tu a teraz konali,fandili niečomu, angažovali sa. To znamená, že skutočnedokonalá sebakultivácia je súčasne stavom sebanasedenia.A samozrejme, je tvorivým aktom par excelance. Racio nás môževiesť k tomu, že je sebanasadenie mylne nasmerované - ale smeľudia, nie anjeli - buďme radi, že sme konfrontovaní sproblémovými situáciami. Keby sme neboli konfrontovaní, takby sme neplnili svoju funkciu. Univerzum je celé problémové.Nemá v sebe naštelovaný účel, cieľ, záver, koniec, smer,nič. Problémy vznikajú znova a znova. To je pre angažovanosťdôležité, akoby v každom okamžiku univerzum smerovalo knejakému cieľu a ten cieľ si vytyčuje v každom okamžikuznova. Reagovanie na vzniknutú situáciu je tvorivý akt.

(zapísala - regu-)